Homeopatia a ja

Čím dlhšie sa venujem homeopatii, tým viac som fascinovaná. Nejde ani tak o to, že poznám viac homeopatík alebo viem o niektorých viac ako kedysi, či to, že vidím súvislosti tam, kde predtým neboli.

Skôr ide o príbehy. Príbehy ľudí, ktoré počúvam a pomáham rozmotávať. S vďačnosťou načúvam ľuďom, ktorí sa so mnou delia o svoje tajomstvá. Predkladajú mi tu veci skryté pred svojimi najbližšími a často objavujú aj to, čo skryli sami pred sebou.

Ako počúvam tieto príbehy, životné motanice a trápenia, tým viac si ich vážim. Vážim si ich za to, že napriek svojim trápeniam majú odvahu ráno vstať. Napriek trápeniam a sklamaniam majú nádej na lepší nový deň.

A s rokmi si s úžasom začínam uvedomovať, že im rozumiem. Rozumiem prečo sú občas protivní, mrzutí alebo zúriví. Rozumiem prečo ubližujú sebe alebo iným. A čím viac rozumiem im, tým viac rozumiem sebe samej. Tým viac sa na seba prestávam hnevať a začínam si sama seba vážiť. Len tak. Za to, že ráno vstanem a s odvahou vykročím do nového dňa.

Je to nádherný začarovaný kruh. Plný pochopenia a vnútorného rastu. Plný vnímania rozmanitosti bytia. Čim ďalej, tým viac si uvedomujem nádheru každého jedného človeka. Toho úžasného dielika vesmírneho puzzle, ktorý práve svojím tvarom a farebnosťou dopĺňa celkový dokonalý obraz. Nemôže byť iný, inak by nepasoval. Nebola by tá správna rovnováha. Môže byť len sebou, taký aký je.

To neznamená, že sa nemôže vyvíjať. Samozrejme, že postupne napĺňa tú najkrajšiu predstavu seba samého. Ale nemá dôvod sa meniť. Odmietať svoje stránky, ktoré sa nepáčia jemu, rodičom alebo spoločnosti. Akékoľvek odmietanie vedie k vnútornému napätiu a hlboké pochopenie vedie k rovnováhe.

Preto milujem homeopatiu čím ďalej tým viac. Preto som ochotná tráviť hodiny a dni nad knihami a objavovať súvislosti. Pre tie príbehy a odvahu a nádej. Pre najkrajšie predstavy nás samých. 

PS: Tak ako každý z mojich článkov, ani tento nenahrádza lekársku starostlivosť. Vyjadrujem tu len svoje názory a svoj pohľad na život.